Strategický technologický trend: taký, ktorý má významný potenciál narušiť súčasný stav a posúva sa z úvodnej fázy zrodu smerom k širšiemu využitiu či dopadu. Prípadne trend, ktorý sa rýchlo rozvíja a s vysokou mierou volatility môže dosiahnuť bodu obratu / zlomu počas nasledujúcich piatich rokov.
Pozrite si stručné zhrnutie tohtoročných Top 10 strategických technologických trendov v šesťminútovom videu s Davidom Cearleym, VP výskumu a držiteľom ocenenia Gartner Fellow (anglicky):
1. Hyperautomatizácia (hyperautomation) je výsledok kombinácie niekoľkých nástrojov využívajúcich strojové učenie, klasický balíčkový softvér a automatizačné nástroje, ktoré spoločne plnia konkrétne úlohy. Hyperautomatizácia nie je len označenie rozsahu škály nástrojov, ale tiež všetkých automatizovaných krokov (skúmanie, analýza, návrh, meranie, monitorovanie a overovanie či hodnotenie). Hyperautomatizácia sa tak zameriava predovšetkým na chápanie škály automatizačných mechanizmov, ich vzájomných vzťahov a možných kombinácií či koordinácie.
Na počiatku hyperautomatizace stála robotická automatizácie procesov (RPA, Robotic Process Automation), však RPA samotná nie je hyperautomatizací. Tá si vyžaduje kombináciu viacerých nástrojov, tak aby bolo možné replikovať (nahradiť) úkony, pri ktorých by inak bol v rámci procesu či workflow treba človek.
2. Mnohozážitok (multiexperience) – počas nasledujúcich rokov (do roku 2028) nastane zásadná zmena spôsobu, ktorým používatelia vnímajú digitálny svet a interagujú s ním. Konverzačné platformy sú jedným z príkladov, ako už táto zmena interakcia začala. Podobne virtuálna, rozšírená a zmiešaná realita už dnes menia vnímanie digitálneho sveta. Kombinácie a posun, ktoré tieto zmeny vyvolajú, povedú k novým zážitkom naprieč zmyslami a zariadeniami a k novým spôsobom interakcie – mnohozážitkom.
„Ide predovšetkým o zmenu interakčného modelu – namiesto užívateľov znalých technológií nastúpia technológie znalé používateľov. Bremeno pochopenia zámeru či príkazu sa posunie od užívateľa smerom k počítaču,“ vysvetľuje viceprezident výskumu a analytik Gartneru, Brian Burke. „Táto schopnosť komunikovať s používateľmi naprieč zmyslami vytvorí bohatšie prostredia, ktorým je možné sprostredkovať informácie s oveľa lepšou nuansou.“
3. Demokratizácia zručností (democratization of expertise) bude mať za cieľ poskytnúť ľuďom prístup k odborným technickým znalostiam (napríklad z oblastí, ako je strojové učenie alebo vývoj aplikácií) alebo k znalostiam z biznis domén (obchodný proces, ekonomická analýza) pomocou radikálne zjednodušeného rozhrania a bez nutnosti nákladného a rozsiahleho školenia. „Civilný“ či „občiansky“ (citizen) prístup (napríklad tzv. civilní dátoví vedci, civilní integrátori alebo civilní vývojári) spoločne s rozvojom „no-code“ programovacích modelov, sú príklady demokratizácie zručností.
Analytici očakávajú, že do roku 2023 sa značne rozvinú štyri kľúčové oblasti demokratizačného trendu – demokratizácia dát a analytikmi (nástroje určené predtým dátovým vedcom budú nanovo cielené na širšiu vývojársku komunitu), demokratizácia vývoja SW (AI nástroje využiteľné v aplikáciách vyvíjaných na mieru), demokratizácia dizajnu (rozvoj low-code a no-code fenoménov a automatizácie ďalších funkcií v oblasti vývoja aplikácií posilňujúci pozíciu civilných vývojárov) a konečne demokratizácie vedomostí (profesionáli bez IT špecializácie tak získajú prístup k nástrojom a expertným systémom, ktoré im umožnia využiť špecializované zručnosti, v ktorých sami nie sú „kovaní“).
4. Rozšírenie ľudských možností (human augmentation) sa zameriava na možnosti, ktorými môžu byť technológie čo najprirodzenejšie využité pre zlepšenie našich kognitívnych a fyzických schopností. Rozšírenie fyzických schopností možno zvyčajne dosiahnuť pomocou technológie umiestnenej priamo na tele – napríklad nositeľného smart zariadenia. Rozšírenie kognitívnych schopností možno dosiahnuť sprístupnením informácií a využívaním aplikácií buď na tradičných výpočtových systémoch, alebo v rámci rodiacich sa mnohozážitkových rozhraniach na inteligentných pracoviskách (či všeobecnejšie – smart spaces).
Počas nasledujúcich desiatich rokov bude rozsah a miera využívania fyzických aj kognitívnych rozšírení rásť a postupne sa stanú bežnými s tým, ako budú užívatelia usilovať o rozšírenie svojich osobných schopností. Vznikne tak nový „konzumerizační“ efekt, kedy sa budú zamestnanci snažiť o maximálne využitie týchto osobných „doplnkov“ a ich vylepšovanie pre zlepšenie pracovného prostredia.
5. Transparentnosť a sledovateľnosť (transparency and traceability) súvisia najmä s rastúcim uvedomením si zákazníkov, že ich osobné dáta sú cenné a mali by nad nimi mať kontrolu – ale nielen s tým. Tiež organizácie si postupne uvedomujú riziká spojené so zabezpečením a správou citlivých osobných dát, čo sa premieta aj do novo zavádzaných predpisov. Transparentnosť a sledovateľnosť sú kľúčovými prvkami, ktoré by mali do budúcnosti podporovať požiadavky v oblasti digitálnej etiky a ochrany súkromia.
Transparentnosť a sledovateľnosť majú ale širší dosah a význam – súvisia s postojmi, aktivitami, technológiami a postupmi týkajúcimi sa súladu s predpismi, spôsobmi využívania AI a ďalších pokročilých technológií a najmä nápravou pošramotenej dôvery v radoch firiem. Podniky by sa v rámci rozvoja transparentnosti a dôveryhodnosti mali zamerať na oblasti, ako je AI a strojové učenie, ochrana osobných dát – ich vlastníctvo a dohľad a tiež etický dizajn (produktov a služieb).
6. Výkonný / posilnený edge (the empowered edge) – edge computing označuje výpočtovú topológiu, v ktorej je spracovanie informácií a zber či doručovanie dát a obsahu umiestnené bližšie zdroju, repozitáru či užívateľovi tejto informácie. Cieľom je udržať dátová prevádzka a spracovanie v mieste, znížiť tak latenciu, a využiť naplno možnosti okrajovej infraštruktúry a zvýšiť autonómiu v tejto oblasti. Samotný pojem edge potom možno najlepšie chápať ako logický protipól centralizovaného cloudu.
„V súčasnej dobe sa o edge hovorí najmä v súvislosti s potrebou IoT systémov zabezpečiť nepripojené či distribuované funkcie vstavané v koncových zariadeniach IoT, najmä v oblastiach, ako sú výroba či maloobchod,“ vysvetľuje Brian Burke. „Avšak edge sa stane zásadným faktorom naprieč prakticky všetkými odvetviami a spôsobmi použitia práve v súvislosti so stále sofistikovanejšími a špecializovanejšími výpočtovými zdrojmi a úložiskami. Komplexné edge zariadenia – vrátane robotov, dronov, autonómnych vozidiel či prevádzkových systémov – celý posun značne urýchli. „
7. Distribuovaný cloud (distributed cloud) – ide o rozloženie (distribúciu) verejných cloudových služieb do rôznych lokalít, pričom pôvodný poskytovateľ cloudovej služby je stále zodpovedný za prevádzku, dohľad, aktualizáciu a rozvoj služby. Ide o zásadný posun od klasického centralizovaného modelu väčšiny cloudových služieb, ktorý naštartuje novú éru cloud computingu.
8. Autonómne veci (autonomous things) – fyzické zariadenie využívajúce AI k automatizácii úkonov alebo úloh, ktoré predtým robili ľudia. Zjavnými príklady sú roboty, drony, autonómne vozidlá či lode a zariadenia. Ich automatizácia ide za rámec možností pevne naprogramovaných modelov, využívajú AI pre riadenie pokročilých reakcií prirodzenejších interakcií s okolitým prostredím a ľuďmi. Tak, ako to umožní rozvoj technológií, predpisov a spoločenská prijateľnosť, budú autonómne veci čoraz častejšie nasadzované vo verejnom priestore.
„Ako bude počet autonómnych vecí okolo nás rásť, očakávame posun od samostatných inteligentných zariadení smerom k nezávislým spolupracujúcim rojom inteligentných vecí alebo zariadeniam spolupracujúcim s ľuďmi,“ hovorí Biran Burke. „Napríklad heterogénne roboty môžu pracovať v rámci koordinovaného montážneho procesu. V oblasti doručovania zásielok si potom možno predstaviť ako najefektívnejšiu kombináciu autonómneho vozidla, ktoré zásielky dovezie do cieľovej oblasti, zatiaľ čo roboty a drony, ktorá má na palube, sa postarajú o doručenie na konkrétne adresy. „
9. Praktický blockchain (practical blockchain) – prináša potenciál premeniť celé odvetvia v systémy digitálnej dôvery, transparentnosti a výmeny hodnoty naprieč obchodnými ekosystémami. Dôležitý je tiež potenciál zníženia nákladov, skrátenia vysporiadania transakcií a zlepšenia cashflow. Aktíva je možné vysledovať až k ich pôvodu a výrazne obmedziť možnosti výmeny za kópie, náhrady či falšovanie tovaru. Sledovanie je zaujímavé aj v oblastiach, ako sú potravinárstvo (sledovanie pôvodu, dohľadanie kontaminácie naprieč dodávateľským reťazcom atď.) Alebo sledovanie konkrétnych dielov pre uľahčenie situácií ako zvolávanie výrobkov kvôli závade. Ďalšie príležitosti sa nachádzajú v oblastiach, ako správa identity a integrácia smart zmlúv umožňujúcich automatizovať vybrané transakčné kroky.
„Blockchain zatiaľ nie je pre podnikové nasadenie dostatočne vyspelý – stále existuje rad technických problémov vrátane zlej škálovateľnosti a interoperability. Napriek tomu je jeho revolučný potenciál tak veľký, že by mu podniky mali venovať pozornosť dokonca aj v prípade, keď neplánujú masívne nasadenie v najbližšej dobe,“ dodáva Burke.
10. AI bezpečnosť (AI security) – umelá inteligencia a strojové učenie budú postupne využívané pre rozšírenie (vylepšenie, urýchlenie) ľudského rozhodovania v stále širšej škále oblastí. Na jednej strane to vytvorí nové fenomény a príležitosti, ako sú hyperautomatizace či praktické využitie autonómnych vecí v rámci transformácie podnikov, no povedie to tiež k úplne novým výzvam v oblasti bezpečnosti – rýchlo porastie počet potenciálne zraniteľných miest (najmä vďaka kombinácii IoT, cloudu, mikroslužieb a pripojených systémov v inteligentných priestoroch). Lídri a tímy zodpovedné za bezpečnosť by sa preto mali zamerať na tri nové oblasti: ochranu systémov na báze AI, využívanie AI pre zlepšenie kybernetickej ochrany a obrany a očakávania útokov využívajúcich AI.
Článok prevzatý z pcrevue.sk
